Hrad Loket 2. vydanie 1:300

Prvá písomná zmienka o hrade Loket pochádza z roku 1234, ale podľa historických nálezov bolo toto miesto osídlené už v 6. storočí. Hrad pôvodne slúžil ako pevnosť, ktorá chránila hranice a kráľovskú cestu. Nachádza sa na kopci v zákrute rieky Ohře, takže má výhodnú polohu na obranu územia. V roku 1337 dostal Loket od kráľa Jána Luxemburského práva kráľovského mesta a členovia kráľovskej rodiny tu často pobývali, najmä počas vlády Luxemburgovcov. Jedným z najvýznamnejších panovníkov, ktorí Loket obývali, bol kráľ Karol IV. Z tohto obdobia pochádza veža a niektoré ďalšie časti hradu.

Počas husitských vojen zostal Loket verný katolicizmu a bol obliehaný husitmi, ktorých bránil. Po bitke pri Lipanoch sa husitské vojny pomaly skončili a kráľom sa stal Žigmund. V roku 1436 bol hrad a mesto zastavené kancelárovi Kašparovi Šlikovi, od ktorého dostával peniaze počas husitských vojen. Šlikovci vlastnili hrad ďalších takmer sto rokov a počas ich vlády sa uskutočnilo niekoľko prestavieb. Šlikovci výrazne obmedzovali práva obyvateľov mesta, a preto boli veľmi neobľúbení. V tomto období došlo k viacerým konfliktom, pri jednom z nich mesto vyhorelo a poškodený bol aj hrad. V roku 1547 hrad Šlikovcom odobral kráľ Ferdinand I.

Tridsaťročná vojna zasiahla celé okolie Lokce, mesto sa postavilo na stranu protestantov a bolo potrestané odobratím majetkov, hrad prešiel pod správu cisárskeho komorníka. Cisárska posádka zostala v Lokti tri roky (1645 - 1648). Neskôr cisár vrátil hrad mestu, ale využíval sa len na hospodárske účely.

V roku 1648 hrad vyplienili Švédi. Podľa cisárskeho nariadenia bol Loket v roku 1663 zaradený medzi české pohraničné pevnosti a bolo potrebné hrad riadne opevniť.

Ďalšou ranou pre hrad Loket bol požiar mesta v roku 1725. Jeho obranná funkcia sa skončila a pokračoval jeho úpadok. Markgrófsky dom mal len obvodové múry a jeden priečny múr na prízemí. Budova bola prestavaná na mestskú sýpku.

Koncom 18. storočia bolo v podzemí hradu vybudované väzenie, ktoré tam zostalo až do roku 1948, hoci v tom čase už horné miestnosti slúžili ako múzeum.

V 19. storočí došlo v tejto oblasti k veľkému rozvoju dopravy a vznikla tu veľmi významná porcelánka, od roku 1918 známa ako akciová spoločnosť Epiag. V roku 1950 bol hrad vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1992 bol vrátený mestu Loket. Od roku 1993 je hrad sprístupnený verejnosti.

Súčasná podoba pochádza zo začiatku 19. storočia, keď bol pôvodný románsky palác zbúraný počas rekonštrukcie väznice. Hrad bol zo severnej strany neprístupný kvôli veľmi strmému útesu. Prvá brána sa nachádza v juhozápadnej časti a je to gotický priechod, na pravej strane sa na skale týči horná časť hradu. K časti medzi druhou a treťou bránou prilieha renesančné krídlo s polkruhovou baštou. Po prechode treťou bránou sa otvorí veľké nádvorie. Je obklopené budovami. Gotický palác stojí v rohu nádvoria na severozápadnej strane. Pôvodne slúžil ako heraldika. Východné krídlo tvoria dve polkruhové bašty a dom guvernéra. Pôvodne bolo dvojpodlažné. Medzi domom guvernéra a vrátnicou pri prvej bráne sa nachádza renesančná kuchyňa a parkán. Vedľa tohto krídla môžete vystúpiť po schodoch na skalu, kde sa nachádza malé nádvorie horného hradu. Dominantou hradu je veža z kvádrov.

Špecifikácia

Mierka: 1:400
Spôsob vydania: ofset
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 4
Počet číslovaných dielov: 225

Rozmery: 225 kusov:
Výška: 14 cm
šírka: 46 cm
dĺžka: 69 cm

Veľký model - Benediktínske opátstvo svätého Petra a Pavla v Rajhrade