Hrad Velhartice 2v1 1:300

Hrad Velhartice

Ako plynul čas s majiteľmi hradu

1318 - 1390: páni z Velhartic

Hrad a jeho prvý známy majiteľ Bušek z Velhartic sa prvýkrát spomína v roku 1318. Keď Bušek, verný komorník vtedajšieho markgrófa Karola (budúceho cisára Karola IV.), zomrel v Merane počas Karlovej talianskej výpravy v roku 1337, jeho rovnomenný syn Bušek ml. Ako komorný majster pracoval veľmi často v spoločnosti kráľa, čo veľmi spopularizoval Jan Neruda vo svojej balade Romance o Karolovi IV., ktorá sa začína týmto slávnym veršom:

Kráľ Karol s Buškom z Vilhartic
Teraz si sadli k dubovému stolu -
títo dvaja spolu vypili veľa pohárov
a spievali z plných pľúc.

Po smrti Buška mladšieho, ktorá nastala pravdepodobne v roku 1371, prevzal rodové sídlo jeho syn Ján, ktorého smrťou v roku 1390 hlavná vetva Velharticovcov vymrela po meči.

1395-1453: páni z Hradca

V roku 1395 sa jediným majiteľom Velhartíc stal Ján Starší z Hradca. Jeho syn Menhart a po ňom Jánov vnuk Oldřich boli poslednými majiteľmi Velhartic z tohto rodu. Oldřich z Hradca zomrel v roku 1453.

1454-1540

Po pánoch z Rýzmberka kúpil Velhartice v roku 1506 Zdeněk Lev z Rožmitálu. Po jeho smrti v roku 1535 sa jeho syn Adam Lev z Rožmitálu zaviazal splatiť otcove dlhy, čo nakoniec viedlo k predaju Velhartic Adamovi zo Šternberka.

1540-1620

V roku 1589 došlo pri hospodárení Šternberkovcov k rozdeleniu panstva a hrad získal Jindřich Plánský zo Žeberka. Od jeho vnuka Volfa Perglara z Perglasu kúpil Velhartice v roku 1597. Keďže jeho syn Václav Otakar sa počas stavovského povstania pridal na stranu protestantov, jeho majetok bol po bitke na Bielej hore skonfiškovaný.

1628-1653

V roku 1628 hrad kúpil od generála Baltazára Marradasa za 55 000 rýnskych kameňov cisársky generál Martin de Hoeff-Huerta. Aby mohol tento holandsko-španielsky šľachtic získať majetok v českých krajinách, udelil mu cisár 20. novembra 1628 inkolát, čo bol v tom čase jediný spôsob, ako mohla zahraničná šľachta lacno získať skonfiškované majetky na našom území. Hoeff-Huerta bol povýšený do šľachtického stavu s priezviskom Velhartice. Na všetkých svojich panstvách vrátane Velhartic bol známy násilným presadzovaním rekatolizácie. Až o desať rokov neskôr získala Velhartice ako dedičstvo Hoeff-Huertova adoptívna dcéra Anna Maria. V roku 1653 bol zadlžený majetok predaný karmelitánom z pražskej Malej Strany.

1653 - doteraz

Rokom 1653 sa začína dlhé obdobie častého striedania majiteľov hradu, ktoré takmer vždy viedlo na všetkých šľachtických sídlach k jednému - k úpadku a postupnej premene panstva na ruinu. Až v polovici 19. storočia, v duchu nastupujúceho romantizmu a historizmu, sa vtedajší majiteľ Karel Sturmfelder z Oppenweileru pustil do záchrany a opravy budovy. Ďalšou významnou architektonickou úpravou prešiel hrad po roku 1930, keď bol palác Huertas prestavaný podľa návrhu architekta K. Pecánek.

Po druhej svetovej vojne bol zámok znárodnený a jeho vlastníkom sa stal Krajský národný výbor v Plzni, ktorý ho v roku 1964 vyhlásil za kultúrnu pamiatku. V tom čase hrad slúžil ako rekreačné centrum. V roku 2001 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a v súčasnosti sa o ňu stará Národný pamiatkový ústav v Prahe. V rokoch 1983-2019 bol kastelánom hradu Petr Mejstřík, po ktorom prevzal funkciu jeho syn Matěj, ktorý je kastelánom dodnes.

PREHLIADKA A STAVEBNÝ VÝVOJ HRADU

Skôr ako začnete stavať samotné modely, oboznámte sa s jednotlivými časťami hradu.

Do rozsiahleho hradného areálu sa vchádza gotickou bránou v sprievodnej štvorcovej veži, pred ktorou sa nachádzala priekopa. Pred dolnou časťou hradu sa nachádza úzky parčík a za ním múr opevnený okrúhlou baštou a vysokou vežou na ľavej strane. Z gotickej časti hradu sa zachovali zrúcaniny obytného paláca nazývaného Rajský dom, ktoré sú spojené mohutným kamenným mostom s protiľahlou vežou nazývanou Putna, do ktorej sa kedysi vstupovalo z mosta padacím mostom k zachovanému gotickému portálu na prvom poschodí. Veža mala tri poschodia a v jej juhozápadnej stene sa nachádzalo schodisko vedúce do vyšších poschodí. K starému hradnému múru bol pristavaný renesančný palác, v ktorom sa zachoval gotický portál a strieľne. Toto renesančné krídlo, prestavané v 19. storočí, je spojené s najstaršou časťou hradu s gotickou kaplnkou a valcovou vežou.

Hrad Velhartice je typickým príkladom majstrovského využitia terénu na výstavbu dobre chráneného šľachtického sídla. Hrad bol založený na úzkom ostrohu, ktorý sa prudko zvažuje cez skalnaté útesy do hlbokej rokliny vytvorenej riekou Pstružná. Najstaršie jadro hradu presne kopírovalo tvar skalného ostrohu. Bol to strmý trojuholník, na vrchole orientovaný na východ a na základni na západ, obklopený múrom vysokým asi 10 m a hrubým viac ako 2 m. Nádvorie bolo od začiatku zastavané z troch strán. Na západnej strane sa nachádzal palác široký asi 7 m, založený na skale, ktorá siahala až po úroveň prvého poschodia a pred jeho priečelím tvorila galériu širokú asi 2,5 m, pôvodne krytú. O gotickom pôvode severného krídla dnes svedčí len rad úzkych špicatých okien na 1. poschodí a štrbinové dverné otvory na 2. poschodí severného priečelia. Krátke krídlo, ktoré spolu s vežičkou uzatváralo nádvorie na východnej strane, si na prízemí zachovalo gotický portál.

Jedným z absolútne neprehliadnuteľných stavebných prvkov, ktoré budú dominovať vášmu papierovému modelu, je nepochybne masívny kamenný most, ktorý si vyžiadala výstavba nového juhozápadného predpolia, ktorému inak dominuje veľká obdĺžniková veža s rozmermi 9,25x18 m s názvom Putna. Kamenný most spájajúci Putnu s Rajským domom je jedinečným fenoménom hradnej architektúry, porovnateľným snáď len so slávnym Plášťovým mostom v Českom Krumlove, ktorý je o viac ako tri storočia mladší! Pôvodná priekopa, ktorá pretínala hrebeň, bola zasypaná a prvý štvorcový pilier kamenného mosta bol založený na staršom parkánovom múre. Druhý pilier je už kruhový a bol postavený na vonkajšej strane zrušenej priekopy a ďalšie tri nasledovali v rovnakých intervaloch až po novú veľkú vežu. Ďalšou zaujímavosťou mosta je nepochybne skutočnosť, že vlastne stojí ako samostatná stavba, pretože na oboch stranách sú medzery široké asi 1,6 m, ktoré boli premostené padacími mostmi.

Veríme, že tento výnimočný architektonický objekt bude na vašom modeli rovnako neprehliadnuteľný ako na samotnom hrade Velhart. Autor tohto úvodného textu vám želá veľa šťastia

Miroslav Konopka

Špecifikácia

Mierka: 1:300
Spôsob vydania: ofsetový
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 4
Počet očíslovaných častí: 340

Rozmery:
Výška: 18 cm
šírka: 30 cm
Dĺžka: 68 cm

Upozornenie - tento model sú vlastne dva modely v jednej plnej veľkosti - môžete vytvoriť historickú rekonštrukciu hradu aj jeho súčasnú verziu, nie však voliteľne, ale ide o dva modely v plnej veľkosti.