Hrad Červený Kameň 1:300

HISTÓRIA HRADU ČERVENÝ KAMEŇ

Hrad Červený Kameň sa nachádza na Slovensku v okrese Pezinok, asi dva kilometre od obce Častá. Bol postavený ako pevnosť v blízkosti česko-slovenskej hranice. Založenie pevnosti sa spája s dcérou uhorského kráľa Bélu III. a českej kráľovnej (druhej manželky českého kráľa Přemysla Otakara I.) Konstancie Uhorskej. Konstanciine aktivity sú spojené aj s okolitými oblasťami - podieľala sa na budovaní miest Hodonín (na českej strane) a Trnava (na slovenskej strane) a tiež na založení ženského kláštora v Tišnove. Pred rokom 1240 dala postaviť hrad známy ako Červený Kameň (nemecky Rothenstein, maďarsky Vöröskö, niekedy nazývaný aj Bibersburg). Pevnosť bola súčasťou obrannej línie pohraničných hradov tiahnucich sa od Bratislavy po Žilinu.

Najprv bol kráľovským hradom, potom ho v roku 1296 kúpil významný uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky, po jeho smrti sa nakrátko vrátil kráľovi a potom často menil majiteľov, medzi ktorými boli páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí či Turzovci. Turzovci sa spriatelili s jedným z najbohatších európskych rodov tej doby, finančníkmi z augsburského rodu Fuggerovcov, ktorým panstvo v roku 1536 predali. Fuggerovci investovali veľkú sumu peňazí do prestavby hradu na pevnosť, ktorá spĺňala najmodernejšie požiadavky tej doby. Od roku 1537 sa začali stavebné práce, keď boli zbúrané pôvodné hradby a okolo pôvodného hradu boli vybudované štyri obranné bašty spojené múrmi, jedno obytné krídlo a rozsiahle klenbové pivnice. Tie slúžili na uskladnenie obrovského množstva tovaru, najmä medi, s ktorým Fuggerovci obchodovali. Ich záujmy však nepriaznivo ovplyvnili dva faktory - dovoz tovaru z Ameriky a rozširujúca sa Osmanská ríša spojená s tureckými nájazdmi. Vplyv Fuggerovcov slabol, rovnako ako opravy hradu, a nakoniec sa rodina rozhodla hrad predať.

Novým majiteľom sa stal vojvoda Mikuláš Pálfy, čiastočne aj vďaka sobášu s Máriou Magdalénou Fuggerovou. Hrad tak prešiel do rúk rodiny Pálfyovcov, kde zostal až do roku 1945. Počas ich vlády bol hrad niekoľkokrát prestavaný. V roku 1646 došlo k požiaru, po ktorom sa uskutočnili prvé prestavby v ranobarokovom štýle. Pribudla salla terrena a osemhranná kaplnka a mnohé miestnosti dostali jemnú štukovú výzdobu. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v polovici 18. storočia.

Hrad je v súčasnosti v správe Slovenského národného múzea a je možné ho navštíviť počas celého roka.

text Simona Čechalová

ARCHITEKTÚRA HRADU

Pôdorys pôvodného hradu bol menší ako jeho súčasná podoba. Bohužiaľ, počas prestavby v 16. storočí bol postupne zbúraný, čo viedlo k tomu, že zmizli dôkazy o jeho skutočnej podobe. Vieme však, že trochu nepravidelný tvar hradu je spôsobený jeho pôvodnou dispozíciou. Nové obvodové konštrukcie boli postavené nad pôvodnými múrmi. Preto boli šikmé steny hradieb a bášt postavené takmer po dno priekopy a juhozápadného svahu, nie po ich okraje. Druhým dôvodom tohto riešenia bolo zmenšenie plochy, do ktorej sa mohlo počas obliehania strieľať. Podľa zachovaných správ sa práce vykonávali postupne. Najprv sa postavila východná bašta, potom severná. V roku 1541 bola pôvodná veža z roku 1271 zbúraná a obe nové bašty boli spojené múrom. Počas nasledujúcich troch rokov boli dokončené všetky bašty a ich prepojovacie múry. V roku 1555 bola nad údolím dokončená nová obytná budova a zároveň boli zbúrané staré obytné veže. Nakoniec bolo nádvorie zrovnané so zemou, čím viditeľné pozostatky starého hradu prakticky zmizli.

Najpozoruhodnejšou časťou nového hradu sú nárožné batériové veže, ktorých kazematy (slepé podzemné chodby, ktoré lemovali múry medzi baštami a slúžili aj na obranu hradu a najmä priekop) a spodné poschodie sú vybavené komorami pre delá. Dym z výstrelov sa odvádzal vetracími otvormi a čerstvý vzduch sa do kazemát privádzal zospodu ďalšími vetracími otvormi. Horné podlažie bolo vybavené otváracími strieľňami pre ručné zbrane a pušky (hákovnice) a na vrchole boli vybudované vydláždené plošiny. Kvalita opevnenia sa ukázala v roku 1705, keď hrad obliehalo vojsko Františka II. z Rákocziho a úspešne sa ubránilo. V súčasnosti vedie k hradu kamenný most, ale v 17. storočí to bol drevený padací most.

Obytné krídlo bolo v porovnaní s opevnením pomerne skromné, jeho dizajn vrátane klenby má stále gotický nádych.

Ako už bolo spomenuté, pozoruhodné bolo aj podzemie hradu, kde pivnice s rozsiahlymi miestnosťami mali šesť poschodí a steny boli hrubé až štyri metre. Na stenách dokonca môžete vidieť, prečo hrad dostal svoje meno - stojí na vápencovom podloží s prímesou železa, ktoré dáva kameňu červený vzhľad.

Špecifikácia

Mierka: 1:300
Spôsob zverejnenia: elektronický
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 4
Počet očíslovaných častí: 87

Rozmery:
Výška: 14 cm
Šírka: 38 cm
dĺžka: 59 cm

Model hradu Červený kameň.