Kostol sv. Badřicha na Bílé 1:120

O kostelu

Pomyselný trojuholník beskydských kostolíkov dopĺňa náš nový výrez kostolíka svätého Bedřicha v Bílej, keďže sme už predtým uverejnili kostolík v Kunčiciach pod Ondřejníkem a kaplnku na Radhošti. Tento príklad je však zo všetkých troch objektov najpozoruhodnejší. Je to jediný zástupca nórskych stĺpových kostolov v Beskydách. A ako sa tento typ nórskej cirkvi dostal do Beskýd?
Keď sa po polovici 19. storočia začalo v Beskydách vo veľkom ťažiť drevo pre arcibiskupské železiarne vo Frýdlante nad Ostravicí, rozhodol olomoucký arcibiskup Friedrich Egon von Fürstenberg, že pre rastúci počet lesných robotníkov postaví drevený kostol. Realizáciou projektu poveril svojho staviteľa Antona Kybasta, ktorý predložil dva návrhy. Prvým bol tradičný zrubový kostol, ktorého stavba stála takmer 6 000 zlatých. Kybastov druhý návrh bol inšpirovaný knihou nórskeho maliara Dahla, ktorá obsahovala kresby troch slávnych nórskych stĺpových kostolov v Urnes, Borgunde a Heddale. Okrem vzhľadu však Kybasta lákal aj ekonomický efekt, pretože kým na zrubový kostol by potreboval 40 vysokých a silných jedlí, na stĺpový kostol by mu stačilo 12 silných stromov na hlavné stĺpy, ktoré mali byť vysoké 8,7 m. Ostatné prvky stĺpového kostola sa dali vyrobiť z menších smrekových stĺpov a reziva, čím sa náklady znížili na 3 500 guldenov.
Po dlhých úvahách sa arcibiskup 23. februára 1872 nakoniec rozhodol postaviť kostol v nórskom štýle, ale požiadal, aby sa do návrhu zakomponovali niektoré prvky neogotiky, ktorá bola v tom čase veľmi populárna. Kybast preto musel plány prepracovať. Najväčšou zmenou bola vysoká štvorcová neogotická veža v priečelí. Okrem toho bolo potrebné použiť o desať stĺpov viac, počet okenných otvorov sa zvýšil zo 16 na 30 a arcibiskupova požiadavka na ozdobnejšie rezbárske práce na stĺpoch, štítoch a rímsach si vyžiadala značné dodatočné náklady. Prepracovaný projekt tak zvýšil náklady na 6800 zlatých, ale keďže takmer všetky jeho pripomienky boli zapracované, spokojný arcibiskup nový rozpočet schválil a 31. marca 1872 bolo vydané stavebné povolenie, ktoré vyvrcholilo posvätením kostola 3. októbra 1875. Patrocínium kostola bolo zvolené podľa mena donátora, a tak je kostol zasvätený sv.
Antonín Kybast navrhol v roku 1875 aj vnútorné zariadenie kostola, najmä hlavný oltár, kazateľnicu a organovú skriňu, všetko za 1516 zlatých. Keďže interiér kostola na papierovom modeli samozrejme nevidíte, tu je niekoľko ďalších informácií o tom, ako kostol vyzerá vo vnútri. Hlavným nosným prvkom kostola sú vysoké valcovité stĺpy s farebne zdobenými hlavicami. Nesú vyrezávaný trámový strop lode. Nízke presbytérium je rovnako široké ako loď a je od nej oddelené triumfálnym oblúkom, v ktorého strede je na vodorovnom tráme kríž. Stĺpy tiež oddeľujú nízke bočné lode od lode. Nad loďou sa týči štíhla hranolová veža, ktorú možno v celom regióne porovnať len s podobnou vežou dreveného kostola v Gruni.

Keď sa kostol v Bílej stal v roku 1911 farským kostolom, bolo potrebné vykonať niektoré stavebné úpravy. Pribudla sakristia s predsieňou a pri hlavnom vchode bola vybudovaná hudobná miestnosť s vretenovým schodiskom. Pri kostole bol vybudovaný aj cintorín a v jeho blízkosti bola postavená murovaná fara. V 20. storočí prešiel kostol celkovo piatimi súvislými rekonštrukciami. Vďaka priebežnej údržbe sa dnes obec Bílá môže pochváliť jedným z najväčších drevených stĺpových kostolov v nórskom štýle v strednej Európe. Prekonáva ho snáď len drevený kostol v Hahnenklee pri Goslari v pohorí Harz. Pochádza však z roku 1908.
Dúfame, že aj vás - papierových modelárov - táto nezvyčajná pamiatka zaujme a prajeme vám veľa šťastia pri stavbe tohto papierového modelu.
Pre tých, ktorí by sa chceli dozvedieť viac o drevených sakrálnych pamiatkach, môžeme odporučiť nasledujúcu literatúru:
Jaromír Polášek: Drevené kostoly a kaplnky Moravy a Sliezska, vyd. AGAVE Český Těšín 2001
Drevené kostoly a kaplnky v Beskydách a okolí, WART 2009
Karel Kuča: Drevené a polodrevené kostoly, kaplnky a zvonice Českej republiky, Academia 2015
Jiří Langer a Karel Kuča: Drevené kostoly a zvonice v Európe, Paseka 2009
Zaujímavým zdrojom informácií je aj webová stránka www.drevenekostely.tode.cz.
Na základe uvedenej literatúry Miroslav Konopka napísal.

Špecifikácia:

Mierka: 1:120
Spôsob vydania: ofsetový
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 3
Počet očíslovaných častí: 86

Rozmery:
Výška: 22 cm
Šírka: 16 cm
Dĺžka: 25 cm

Model Kostola svätého Bedricha na Bielej hore