Zámok Raduň 1:150

História zámku Raduň

Zámok Raduň sa nachádza na severovýchode Českej republiky v okrese Opava. Prvý písomný doklad pochádza z roku 1413, ale predpokladá sa, že na tomto mieste stála pevnosť už oveľa skôr - najprv drevená alebo polozrubová, neskôr kamenná. Prvým doloženým pánom tu bol v roku 1413 Buzek z Radune, od roku 1424 potom bratia Ota, Mikuláš, Milot a Jan z Radune. Z týchto bratov je najznámejší Ján, ktorý sa podľa písomných dokumentov pohádal s opavskými kniežatami, ktorí mu potom pevnosť skonfiškovali. Niekedy pred rokom 1475 sa Raduň dostala do rúk Václava z Tvorkova a po majetkových nejasnostiach bola nakoniec v roku 1505 zverená pánom z Tvorkova. Najvýznamnejším z nich bol Pertold z Tvorkova, ktorý sa však preslávil ako zhýralý a krutý pán, ktorý mučil svojich poddaných a ktorého zlé hospodárenie spôsobilo, že panstvo bolo veľmi zadlžené.
V roku 1621, počas protihabsburského povstania, hrad prepadli cisárski vojaci z Nového Jičína, ktorí Pertold obsadili, vyplienili, ukradli všetok majetok a hrad zničili, takže z neho zostali len holé múry. O štyri roky neskôr Dáni pod vedením Mannsfelda vpadli do Radunu, ale nenašli tam žiadne cennosti a v zúrivosti vypálili budovy a vyplienili okolité usadlosti, pričom znásilnili miestne ženy a dievčatá.
V roku 1652 prešlo panstvo do rúk Albrechta, grófa z Vrbna a Bruntálu. Prvý podrobný opis hradu pochádza z roku 1760. Bol trojkrídlový s malým nádvorím uprostred, jednoposchodový, so šindľovou strechou a dvoma bránami. Hrad bol obohnaný múrom a mal veľkú hodinovú vežu, klenuté prízemie s pivnicami a obytné poschodie. Spomína sa tu aj statok, stajne a pivovar. V rohoch nádvoria sa nachádzali dve menšie valcové veže s kužeľovými strechami. V pivniciach sa skladovali potraviny, na prízemí bývalo služobníctvo a rodina a na poschodí panstvo. Celý hrad však chátral, predná veža sa takmer zrútila, interiéry boli opustené, šľachta v ňom takmer nežila a služobníctvo tvorilo len niekoľko ľudí. V roku 1780 kúpila Raduň rodina Moenichovcov, ale ani oni nevenovali jej opravám veľkú pozornosť.
Lepšie časy nastali po spojení rodov Laryšovcov a Moenichovcov, keď Ján Laryš-Moenich potreboval pohodlné a reprezentatívne sídlo v okolí Opavy. Stavba sa začala v roku 1816, architektom bol Karel J. Engliš a staviteľmi Antonín Onderka a neskôr Leopold Herman z Braväcova. Práce trvali sedem rokov, najprv boli odstránené staré hospodárske budovy, priekopy, múry a veže. Budova hradu zostala, ale bola zbavená všetkých omietok. Postupne bol vybudovaný reprezentatívny zámok so záhradou a anglickým parkom. Nakoniec boli opravené aj interiéry hradu. V 19. storočí tu bol postavený ovčín a v roku 1830 aj zimná záhrada, dom pre úradníka, stajne, kravín, pivnice na mlieko a budovy pre úradníka, pričom pivovar bol zbúraný. V roku 1884 bol hrad rozšírený do výšky, do hlavných budov boli vstavané vikiere, bol postavený strmý štít s dvoma veľkými oknami zdobenými tvarovanými tehlami a boli prestavané veže na nádvorí. V oranžérii sa pestovali aj exotické rastliny, napríklad figy a ananásy. V roku 1903 bolo nainštalované vnútorné vybavenie, nová knižnica, do ktorej viedlo nové drevené schodisko. Bol tam dokonca telefón a o šesť rokov neskôr aj vodovod, ústredné kúrenie s rozvodom teplej vody a kúpeľňa na poschodí. V roku 1926 bol hrad elektrifikovaný. Medzitým hrad viackrát zmenil majiteľa, keď ho sobášmi spojili Laryšovci a Blücherovci - tento rod vlastnil hrad až do jeho znárodnenia v roku 1949. Pre hrad to znamenalo takmer katastrofu, zariadenie bolo rozkradnuté, okná a dvere rozbité, všetko poškodili vandali a zostali prakticky len holé múry. Neskôr, v 50. - 60. rokoch, tu bolo odborné učilište a škola, neskôr materská škola, zdravotné stredisko a kino. Až v 80. rokoch 20. storočia sa zámok začal opäť opravovať a bolo sem prevezené zariadenie z neďalekého zámku v Hradci nad Moravicí, vrátane krbov, okien, dverí a podláh. Generálna oprava prišla v roku 1981, najprv rekonštrukciou samotného hradu a potom jeho okolia. V roku 1984 bol zámok sprístupnený verejnosti a dnes je to veľmi krásna stavba, kde si môžete pozrieť nielen samotný zámok, ale aj oranžériu, zrekonštruovanú sýpku a celé krásne okolie zámku, ktoré v súčasnosti spravuje Národný pamiatkový ústav.

Špecifikácia:

Mierka: 1:150
Spôsob vydania: ofsetový
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 4
Počet očíslovaných častí: 122

Rozmery:
Výška: 25 cm
Šírka: 30 cm
Dĺžka: 32 cm

Model predstavuje súčasnú podobu hradu