Benediktínske opátstvo sv. Petra a Pavla v Rajhrade 1:400

DEJINY BENEDIKTÍNSKEHO OPÁTSTVA SV. PETRA A PAVLA V RAJHRADE

Petra a Pavla pod osobitným patronátom svätých Cyrila a Metoda, ktorý leží na svätojakubskej a cyrilo-metodskej pútnickej ceste, nájdete asi 10 km južne od Brna smerom na Viedeň.

História tohto opátstva, v ktorého kostole sa nachádza socha Starej Matky Božej z Rajhradu (jej korunu požehnal pápež Ján Pavol II. v roku 1990 na Velehrade), siaha pravdepodobne do veľkomoravského obdobia.

Je veľmi pravdepodobné, že tu od 9. storočia stál kláštor staroslovanského (východného) obradu, v ktorom mal istý čas pobudnúť aj sám svätý Prokop. Podľa tzv. břevnovských falz 18. októbra 1045 daroval knieža Břetislav I. celu (pustovňu) založenú v roku 1028 "na opustenom hrade zvanom Rajhrad" a v roku 1048 sa tu usadili benediktíni z Břevnova. Tým sa z cely stal skutočný kláštor, v mnohom závislý od břevnovského kláštora. Táto závislosť trvala až do roku 1813, keď bolo rajhradské opátstvo povýšené na samostatné opátstvo.

Prví rajhradskí benediktíni, ktorých malá komunita mala podľa odhadov asi desať mníchov, sa venovali osídľovaniu (napr. Mnísi sa venovali aktivitám, ktoré do značnej miery patrili kláštornému životu (klčovali lesy a zakladali nové osady, prevádzkovali rôzne remeselné dielne a pivovar), zveľaďovaniu okolitej krajiny (zakladali a obrábali polia, chmeľnice a vinice) a liečiteľstvu (pestovali rôzne liečivé byliny, založili a následne prevádzkovali nemocnicu s lekárňou, chudobinec... ), ale čoskoro založili aj rajhradské skriptorium, kde prepisovali alebo aj vytvárali nové knihy, a slávnu kláštornú školu.

Až do konca 17. storočia si rajhradský kláštor, stojaci uprostred močaristej krajiny, zachoval svoju pôvodnú románsku podobu. Začiatkom 18. storočia dal nevyhovujúci stav kláštorných budov podnet na výstavbu úplne nového, priestrannejšieho kláštora, ktorý viac vyhovoval potrebám doby.

Nový (t. j. dnešný) barokový, a teda oveľa väčší kláštorný komplex dal postaviť podľa projektu Giovanniho Santiniho Aichla rajhradský arcikňaz Antonius Pirmus OSB od architekta Františka Benedikta Klíčníka z Brna. Ešte pred začatím rozsiahlej rekonštrukcie však bolo potrebné stabilizovať dostatočne veľkú plochu tzv. rozkolísaného podložia (ako sa to robilo v minulosti). Z tohto dôvodu bolo do zeme zatlčené veľké množstvo jelšových a dubových kmeňov (uvádza sa, že ich bolo spolu viac ako tisíc) a priestor medzi nimi bol vyplnený sutinovým murivom pôvodných kláštorných budov.

Po novodobej hrozbe zrušenia kláštora za vlády Jozefa II. a jeho následnej sekularizácii (t. j. rozpustení) za vlády Františka I. z ekonomických dôvodov sa začalo obdobie veľkolepej, nielen materiálnej prosperity.

Rajhradský kláštor sa stal významným centrom umenia (v druhej polovici 19. storočia tu pôsobil napríklad akademický maliar Josef Zelený, rodák z Rajhradu, alebo maliar Antonín Slavíček z Prahy) a vzdelávania, popredným, ale "vedeckým historickým pracoviskom". Z celkového počtu asi dvadsiatich dvoch bratov väčšina pôsobila najmä v duchovnej správe farnosti Rajhrad alebo tzv. inkorporovaných farností Domašov, Ostrovačice a Syrovice. Niekoľko z nich však zostalo dlhšie v Brne, kde vyučovali na bohosloveckom inštitúte (neskôr biskupský seminár) a pracovali v benediktínskej tlačiarni (neskôr Občianska tlačiareň).

Otcovia benediktíni z Rajhradu boli počas druhej etapy tzv. akcie "K" v noci z 3. na 4. mája 1950 násilne donútení ukončiť svoju historickú nielen pastoračnú, ale aj kultúrnu a vedeckú misiu a spolu so svojím opátom sa "stiahnuť" do internačného tábora. Pôvodne mal ich kláštor patriť Psychiatrickej nemocnici v Prahe - Bohniciach, ale pre nevyhovujúce hygienické podmienky a vysoké adaptačné náklady bol od 17. júla 1950 definitívne pridelený Ministerstvu národnej obrany. V roku 1997 bola v Rajhrade po 47-ročnej prestávke obnovená najstaršia benediktínska komunita na Morave, ktorá vtedy mala a stále má jedinú úlohu - žiť benediktínsku spiritualitu (t. j. denne sa modliť, poctivo pracovať a... pre mnohých byť stále prekliato zadlžená).

Areál benediktínskeho opátstva v Rajhrade, ktorý sa pýši najväčšou kláštornou knižnicou na Morave s približne 64 000 zväzkami (vzácne rukopisy, prvotlače, mapy, náučná literatúra atď.) rôznej proveniencie a žánrov napísaných a vydaných vo viacerých svetových jazykoch, je možné navštíviť počas celého roka.

Text fr. František Jan Teister OSB

Špecifikácia

Mierka: 1:400
Spôsob vydania: ofset
Obtiažnosť na stupnici 1-5: 4
Počet číslovaných dielov: 225

Rozmery: 225 kusov:
Výška: 14 cm
šírka: 46 cm
dĺžka: 69 cm

Veľký model - Benediktínske opátstvo svätého Petra a Pavla v Rajhrade