Hrad a zámok Frýdlant 1:300

FRÝDLANT

Majitelia a stavitelia

Hrad Frýdlant založil pravdepodobne v polovici 13. storočia niektorý z členov rodu Ronovcov. Prvým historicky doloženým členom tohto rodu s priezviskom "z Frýdlantu" je Častolov z roku 1257. Listinou zo 7. februára 1278 kúpil hrad Frýdlant so všetkými právami a príslušenstvom za 800 hrivien striebra ako dedičný majetok od kráľa Přemysla Otakara II. Rudolf z Biberštejna. Tento rod vlastnil Frýdlant do roku 1551 a práve jeho členovia sa najviac zaslúžili o stredovekú výstavbu hradu.

Keď Krištof z Biberštejna v roku 1551 vydal rod Biberštejnovcov meču, česká kráľovská komora vyhlásila Frýdlant za zaniknuté léno a v roku 1558 ho predala cisárskemu radcovi Bedřichovi z Redernu. Hoci obdobie Redernovcov trvalo len 63 rokov, bolo to obdobie značnej hospodárskej prosperity, ktorá sa prejavila v rozsiahlej rekonštrukcii a rozšírení existujúceho hradu. Posledným majiteľom Frýdlantu z tohto rodu bol Krištof z Redernu, aktívny účastník stavovského odboja, za čo bol odsúdený na stratu frýdlantského panstva. V roku 1621 sa uchýlil na svoje panstvo v Lužici, kde v roku 1642 zomrel.
O uvoľnený majetok sa okamžite začal zaujímať Albrecht z Valdštejna. 21. júna 1621 získal Frýdlant ako zástavu za peniaze požičané cisárovi a o rok neskôr sa Valdštejn stal lénnym pánom a o niekoľko mesiacov neskôr získal aj titul pána "z Frýdlantu". V marci 1624 vzniklo Frýdlantské kniežatstvo, ktorého centrom sa stal Jičín.
Po zavraždení Valdštejna 25. februára 1634 sa majiteľom frýdlantského panstva stal gróf Matyáš Gallas. História Frýdlantu je s týmto rodom spojená až do roku 1945. Posledným členom rodiny Gallasovcov vo Frýdlante bol Filip Josef Gallas, ktorý zomrel v roku 1757. Dedičstvo prevzala jeho manželka Anna Mária, ktorá o dva roky neskôr zomrela a podľa jej závetu prešli gallasovské majetky na jej synovca grófa Kristiána Filipa Clam, ktorý si podľa posledného Gallasovho závetu pridal k svojmu menu meno Gallas, a tak sa zrodil nový grófsky rod pánov Clam-Gallasov. Niektorí členovia tohto rodu boli významnými zberateľmi a ich zbierky postupne v 18. storočí zaplnili celý hrad, ktorý bol potom v roku 1801 otvorený ako prvé hradné múzeum v strednej Európe a samotní Clam-Gallasovia obývali len priestory hradu. Na základe Benešových dekrétov pripadol Frýdlant v roku 1945 Československu. V súčasnosti je pamiatka v správe Národného pamiatkového ústavu, ktorý sprístupnil podstatnú časť celého komplexu v podobe šiestich prehliadkových okruhov, ktoré je možné navštíviť počas turistickej sezóny, ktorá je vo Frýdlante od apríla do októbra. Po zvyšok roka, od novembra do marca, si môžete postaviť tento papierový model. Skôr ako začnete, oboznámte sa s históriou výstavby tohto rozsiahleho komplexu, aby ste vedeli, ktorá časť modelu pochádza z ktorého obdobia.

Vývoj budov

Pôvodná podoba hradu sa dodnes nezachovala. Jeho jadrom bola mohutná kruhová veža s viac ako 3 metre hrubým múrom, ktorá stála na najvyššom bode hradu. Na severozápadnej strane bol spojený s palácom, ktorý bol v 14. a 15. storočí rozšírený a doplnený o bašty, vstupnú vežu na južnej strane a vežu s bránou na severnej strane. Za posledných Biberštejnov bolo opevnenie vylepšené a rozšírené tak, aby chránilo aj predhradie. Veľkú prestavbu v duchu renesancie hradu Biberštejn začali Melichar a Kateřina Redernovci po roku 1582. Za túto premenu bol zodpovedný taliansky staviteľ Marco Spazzio (niekedy označovaný ako Spazi). Jeho úlohou bolo dokončiť prestavbu gotického hradu na šľachtické sídlo, ktorú začali Bibersteinovci. Spazzio pokračoval v rekonštrukcii samotného hradu, kde na mieste pôvodného gotického paláca postavil novú budovu. V rokoch 1598 - 1602 postavil Spazzio oproti vchodu do tohto "horného" hradu (t. j. zámku) novú kaplnku, ktorá je odtiaľto prístupná krytou chodbou a priamo susedí s novopostavenou dvojpodlažnou budovou "dolného" alebo "nového" hradu. Do osi jej fasády umiestnil osemuholníkovú schodiskovú vežu s prilbou. Bohatá ornamentálna a figurálna sgrafitová výzdoba dotvára typicky renesančný charakter horného a dolného hradu. Tieto prestavby zmenili bývalý hrad na nádherné sídlo, ktorého funkcia vojenskej pevnosti ustúpila do pozadia.

Je zaujímavé, že hoci sa Valdštejn o Frýdlant veľmi staral, jeho éra nemala na hrad žiadny vplyv. Išlo len o menšie opatrenia, ako napríklad prehĺbenie hradnej studne a opravu opevnenia. Možno to bolo aj preto, že Valdštejn tu pobudol len krátko v rokoch 1627, 1628 a 1630.
Matej Gallas sa však spája s vojensky najpohnutejším obdobím hradu. Po saskom vpáde v roku 1631 hrad v rokoch 1634-49 päťkrát obsadili Švédi. Paradoxne, o ďalšie stavebné úpravy areálu sa najviac postarali Švédi (namiesto skutočného pána Mateja Gallasa, ktorý bol stále mimo svojho panstva), ktorí v rokoch 1646-47 postavili pred hlavnou bránou mohutný barbakan, opevnenie zosilnili päťbokými baštami a upravili hradnú priekopu. Túto etapu stavebného vývoja dodnes pripomína nápis v stene barbakanu, ktorý tam umiestnil jeho veliteľ Magnus Nortmann: "Pax bello potior, sequar trahentia fata" (Mier je mocnejší ako vojna, pôjdem, kam ma osud zaveje).
Po tridsaťročnej vojne nemali Gallasovia peniaze na žiadne stavebné zásahy. Okrem toho v rokoch 1676 a 1684 postihli toto miesto dva veľké požiare. Až v druhej polovici 18. storočia sa v rodine Clam-Gallasov uskutočnili zásadné štrukturálne zmeny. V roku 1767 bolo postavené tzv. kastelánske krídlo. Opravené boli aj fasády, ktoré dostali farebný odtieň. Vnútorné usporiadanie sa zmenilo tak, že obytné priestory panstva sa sústredili na hrade a hradné sály sa sprístupnili pre hradné zbierky.
Začiatkom 19. storočia sa začala premena Frýdlantu v duchu romantizmu a fasáda hradu dostala sivú farbu. V druhej polovici 19. storočia uskutočnil Eduard Clam-Gallas sériu úprav v štýle ľudového historizmu. V rokoch 1867-69 tak bolo k dolnému hradu pristavané jednoposchodové krídlo. Na starej päťbokej bašte zo švédskych čias bola postavená veža s cimburím a bojovými vežami, fasády hradu dostali nové sgrafitové omietky a celkový novorenesančný vzhľad dotvorili štíty a vikiere. Tieto úpravy z konca 19. storočia dali celej oblasti podobu, akú má dodnes.
Súčasný vlastník, Národný pamiatkový ústav, vykonal v druhej polovici 20. storočia rozsiahle reštaurátorské práce, počas ktorých boli napríklad odkryté a zreštaurované Redernove sgrafitá v dolnom hrade a neskôr sgrafitá na hradnom nádvorí. Po roku 1995 boli opravené strechy, v interiéroch boli obnovené pôvodné maľby a niektoré zbierky boli inštalované v pôvodnej podobe.

Text: Miroslav Konopka