Spaľovacie motory
Modelárske spaľovacie motory
Ces obrovský rozvoj elektroletu v posledných rokoch zostávajú modelárske spaľovacie motory najrozšírenejším spôsobom pohonu našich modelov. V porovnaní s elektrickými motormi a ich akumulátormi ponúkajú stále ešte priaznivejší pomer výkon/hmotnosť, čo je rozhodujúci predovšetkým pre akrobatické modely a také makety a polo-makety. Samozrejme, k poriadnemu autu alebo lietadlu patrí rev motora a opojná vôňa benzínu...
Učebnice fyziky nám prezradia, že spaľovací motor môžme aj pokladať za mechanické ústroje, ktoré je schopné premeniť energiu výbuchu palivovej zmesi na mechanickú energiu. Činnosť motora prebieha v štyroch cykloch: najprv sa do priestoru valca nasaje pohonná zmes (sanie), ktorá je potom stlačená piestom (kompresie), silným a prudkým stlačením zohriatá zmes sa vznieti buď samovoľne (diesel, detonační motor) alebo je zapálená pomocou zapaľovacej sviečky (zážihový motor) - nastáva tretia fáza - výbuch (expanzia). A konečne v poslednom cykle spálené pohonné zmesi opúšťajú priestor valca (výfuk). Motor samotný sa skladá z niekoľkých základných častí: karteru (klikové skrine) z ložísk, klikové hriadele s ojnicou - k nej je pomocou piest-neho čapu pripojený piest obstarávajúc í kompresor i. Ten sa pohybuje vo valci (pri modelárskych motoroch je valec väčšinou opatrení vložkou), tesnosť piestu môže zaisťovať piestny krúžok, ale väčšina modelárskych motorov ich vyrábaná v prevedení tzv. ABC (hliníkový, tvrdo chrómovaní piest v bronzovej vložke). Aj tak valec z hora uzavretý hlavou valca, v ktorom je zašrobována zapaľovacia sviečka (alebo kľučka proti piestu pri detonačných motoroch). Kompresní pomer môžeme v prípade potreby zmenšovať pridaním podložky (tesnenie) pod hlavu.
Dvojtaktný modelárski motor
Jednotlivé cykly chodu motora - saní, kompresie, výbuch (expanzie), výfuk je dômyselným technickým "fígľom" zlúčeným do dvoch tak-tou. zmes paliva a vzduchu pripravená v karburátore je väčšinou nasadá dutou klikovou hriadeľov či šúpatkom pod piest, a to podtlakom vzniknutím v kartere pohybom piestu v smere kompresie. Pri opačnom pohybe piestu dochádza k prepusteniu zmesi pomocou kanálu vo vložke (hlave) nad piest. Nasleduje kompresie a výbuch zmesi. Pri pohybe piestu smerom z hornej úvrati dochádza k výfuku spálenej zmesi výukovým kanálom a zároveň k opätovnému nasatiu zmesi nad piest. Je totiž zrejmé, že pri takto pracujúcom motore dochádza k zlúčení saní a výfuku v prvom cykle chodu motora, výbuch a expanzie v druhom cykle chodu motora.
Štvortaktní modelárski motor
Jednotlivé cykly chodu motora – saní, kompresia, výbuch (expanzie), výfuky sú oddelené na štyri jednotlivé doby. Riadenie týchto cyklov býva riešené pomocou ventilových mechanizmov, vačiek, zdvíhadlo atď. Rozhodujúci pre funkciu motora je rozdelenie, zprevodovanie otáčania klikové hriadele a vačky, prípadne šúpatká v pomere 2:1. Štvortaktné motory nesajú karterom a dutou Hriadeľovou tak ako ich dvojtaktní bratia, ale nasávajú zmes priamo cez otvorený sací ventil do spaľovacieho priestoru pri pohybe piestu z hornej úvrate (prvý cyklus). Po uzavrení sacieho ventilu a pri pohybe piestu do hornej úvrate dochádza k kompresii (druhý cyklus). Nasleduje výbuch a pohyb piestu do dolnej úvrate (tretí cyklus). Pri opätovnom pohybe piestu do hornej úvrate sa otvára výfukový ventil – výfuk (štvrtý cyklus ). Všetko sa opäť opakuje. Je zrejmé, že pre správni chod je rozhodujúci správne zladené otváranie a zatváranie ventilov – preto je nastavená ventilov á vôla (vedľa zriadeného karburátora) tím naj dôležitejším bodom zariaďovania štvortaktného motora. Aký je rozdiel medzi dvoj taktom a štvortakt my? Dvojtaktní motor má vždy pri rovnakom zdvihovom objeme vyšší výkon (napr. pre model poháňaný dvojtaktnou „desiatkou“ bude treba štvortakt 12-15 ccm), pracuje vo vyšších otáčkach. Štvortaktní motor je vždy ťažších (robustnejšia konštrukcia, vrecková hriadeľ a všetko spojené s ventilmi), pracuje v nižších otáčkach s vyšším točivým momentom. Štvortakt je tichší a celkovo zvuk motoru je „maketovejší“.
Zdroj : rcm Pelikán
